Saturday, May 22, 2010

Itehaas

ਇਤਿਹਾਸ :

ਜਿਥੇ ਨਿਰੇ ਹੀਰੇ ਮੋਤੀ ਪਏ ਹਨ ਉਸ 'ਖਾਨ' 'ਚ ਤਾਂ ਗਏ ਨਹੀਂ, ਕੂੜੇ ਵਾਲੀ ਖਾਨ ਵਿਚ ਜਾ ਵੜੇ, ਕੋਲੇ ਵਾਲੀਆਂ ਖਾਨਾਂ ਵਿੱਚ ਜਾ ਕੇ ਲਭਦੇ ਹਨ । ਜਿਥੇ "ਮਤਿ ਵਿਚਿ ਰਤਨ ਜਵਾਹਰ ਮਾਣਿਕ" ਪਏ ਹਨ ਉਸ 'ਖਾਨ' ਵਿੱਚ ਤਾਂ ਗਏ ਨਹੀਂ, ਉਧਰ ਨੂੰ ਚਲੇ ਗਏ ਜਿਥੇ ਕੁਛ ਹੈ ਹੀ ਨਹੀਂ । ਗੁਰਬਾਣੀ ਨੂੰ ਛੱਡ ਕੇ ਹੋਰ ਹੋਰ ਚੀਜਾਂ ਪੜ੍ਹਦੇ ਹਨ, ਜਾਂ ਇਤਿਹਾਸ ਨੂੰ ਪੜ੍ਹਦੇ ਹਨ । ਇਤਿਹਾਸ ਤਾਂ ਸਮਝ ਲਉ ਕਿ ਸਾਰਾ ਹੁੰਦਾ ਹੀ ਮਿਥਿਹਾਸ ਹੈ, ਜੇ ਇਤਿਹਾਸ ਪੜੋਗੇ ਤਾਂ ਇਤਿਹਾਸ ਤਾਂ ਥੋਨੂੰ ਮਾਇਆ ਨਾਲ ਜੋੜੂਗਾ । ਬ੍ਰਹਮ-ਗਿਆਨੀਆਂ ਨੇ ਅੱਜ ਤੱਕ ਦੋ ਕੰਮ ਨਹੀਂ ਕੀਤੇ, ਇੱਕ ਤਾਂ ਬ੍ਰਹਮ-ਗਿਆਨੀਆਂ ਦਾ ਮੰਦਰ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦਾ ਕਿਤੇ ਵੀ, ਅਸੀਂ ਆਹ ਗੁਰਦੁਆਰੇ-ਮੰਦਰ ਬਣਾ ਕੇ ਗਲਤੀ ਕੀਤੀ ਹੈ । ਇਹ ਗੁਰੂ ਨੇ ਚਾਟਸਾਲ ਬਣਾਈ ਸੀ, ਸਕੂਲ/ਕਾਲਿਜ ਬਣਾਏ ਸੀ, ਗੁਰਬਾਣੀ ਪੜਾਉਣ ਦੇ ਅਸਥਾਨ ਬਣਾਏ ਸੀ, ਇਹਨਾਂ ਨੇ ਚੱਕ ਕੇ ਮੰਦਰ ਬਣਾ ਦਿੱਤੇ । ਬ੍ਰਹਮ-ਗਿਆਨੀਆਂ ਦੇ ਮੰਦਰ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੇ, ਕਿਉਂਕਿ ਮੰਦਰ 'ਚ ਚੜ੍ਹਾਵਾ ਆਊਗਾ ਅਤੇ ਚੜ੍ਹਾਵਾ ਮੱਤ ਮਾਰ ਦਿੰਦਾ ਹੈ । ਮੰਦਰ ਦੇ ਵਿੱਚ ਪੂਜਾ ਕੀਹਦੀ ਕਰਨੀ ਹੈ ? ਮੰਦਰ ਉਥੇ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ਜਿਥੇ ਕਿਸੇ ਦੀ ਪੂਜਾ ਕਰਨੀ ਹੋਵੇ । ਸਾਡੇ ਤਾਂ ਮਨ 'ਮੰਦਰ' ਹੈ "ਮਨੁ ਮੰਦਰੁ ਤਨੁ ਵੇਸ ਕਲੰਦਰੁ ਘਟ ਹੀ ਤੀਰਥਿ ਨਾਵਾ ॥ {ਪੰਨਾ 795}" ਨਾ ਤਾਂ ਸਾਡੇ ਕੋਈ ਇਸ਼ਨਾਨ ਦਾ ਬਾਹਰ ਤੀਰਥ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਨਾ ਹੀ ਮੰਦਰ । ਇਹ ਬ੍ਰਹਮ-ਗਿਆਨੀਆਂ ਦੇ ਹੁੰਦੇ ਹੀ ਨਹੀਂ ਅਤੇ ਨਾ ਹੀ ਇਤਿਹਾਸ ਹੁੰਦਾ ਹੈ । ਇਤਿਹਾਸ ਸਰੀਰ ਨਾਲ ਜੋੜੂਗਾ, ਸੰਸਾਰੀ ਮਾ-ਪਿਉ ਨਾਲ ਜੋੜੂਗਾ, ਜੇ ਗੁਰੁ ਨਾਨਕ ਜੀ ਦਾ ਇਤਿਹਾਸ ਪੜੋਗੇ, ਤਾਂ ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਮਾ-ਪਿਉ ਦੁਨਿਆਵੀ ਹਨ, ਜਿਸਨੂੰ ਕਿ ਗੁਰੁ ਨਾਨਕ ਜੀ ਗੁਰਬਾਣੀ ਵਿੱਚ ਨਹੀਂ ਮੰਨਦੇ, ਉਹ ਤਾਂ ਕਹਿੰਦੇ ਹਨ "ਤੂੰ ਮੇਰਾ ਪਿਤਾ ਤੂੰਹੈ ਮੇਰਾ ਮਾਤਾ ॥ {ਪੰਨਾ 103}", ਜੇ ਇਤਿਹਾਸ ਨੂੰ ਪੜੋਗੇ ਤਾਂ ਮਾ-ਪਿਉ ਹੋਰ ਹਨ ਅਤੇ ਜੇ ਗੁਰਬਾਣੀ ਤੋਂ ਪੜੋਗੇ ਤਾਂ ਮਾ-ਪਿਉ ਹੋਰ, ਇਹਦੇ ਵਿੱਚ ਹੀ ਫਸ ਕੇ ਰਹਿ ਜਾਵੋਂਗੇ । ਇਤਿਹਾਸ ਨਾਲ ਜੁੜਨ ਵਾਲੇ ਕਦੇ ਨਹੀਂ ਨਿੱਕਲ ਸਕਦੇ, ਉਹ ਸਾਰੇ ਫਸੇ ਹੋਏ ਹਨ ਅਤੇ ਫਸੇ ਹੀ ਰਹਿਣਗੇ । ਗੱਲ ਤਾਂ ਸਾਰੀ ਨਿਰਾਕਾਰ ਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਤੁਸੀਂ ਸਰੀਰ ਨਾਲ ਜੋੜ ਕੇ ਕਰਦੇ ਹੋ, ਜਿਨਾ ਚਿਰ ਸਰੀਰ ਛੱਡਦੇ ਨਹੀਂ ਉਨਾ ਚਿਰ 'ਰਾਮ ਰਤਨੁ' ਨਹੀਂ ਮਿਲਦਾ "ਰਾਮ ਰਤਨੁ ਤਬ ਪਾਈਐ ਜਉ ਪਹਿਲੇ ਤਜਹਿ ਸਰੀਰੁ ॥੩੧॥ {ਪੰਨਾ 1366}"

Tuesday, May 18, 2010

ਹਿੰਦੂ

Gurbani anusaar Hindu koon hai...?
Jo man-n de kahe asusaar chalda hai, chahe osne koe vee Dharam (sikh, esaaee, musalmaan, hindu) kyoon na dharan kita hove ! Jo Parmeshar nu apne andaroon nalabhe sagoon Bahroon (mandir, Gurdware, maseet, charch vichoon) labhda hove !

Hindu kol Giaan di aakh nahi hai hundi !
Osdi avashthaa iss traan hundi hai !

Page 1160, Line 8
ਭ੍ਰਮ ਕਾ ਮੋਹਿਆ ਪਾਵੈ ਫੰਧੁ ॥
भ्रम का मोहिआ पावै फंधु ॥
Bẖaram kā mohi▫ā pāvai fanḏẖ.
Deluded by doubt, he is caught in the noose.

Page 1160, Line 8
ਨ ਪਾਥਰੁ ਬੋਲੈ ਨਾ ਕਿਛੁ ਦੇਇ ॥
न पाथरु बोलै ना किछु देइ ॥
Na pāthar bolai nā kicẖẖ ḏe▫e.
The stone does not speak; it does not give anything to anyone.


Sikh oho hai jo apne andaroon khojda hove na ke bahroon ! Chahe osne koe vee Dharam kyoon na dharan kita hove !



 




Hindu te sikh dono Bhai ne !

ਪਾਪੁ: hindu, man-n, krishan
ਪੁੰਨੁ: sikh, antar-aatma, raam

Page 126, Line 7
ਕਾਇਆ ਅੰਦਰਿ ਪਾਪੁ ਪੁੰਨੁ ਦੁਇ ਭਾਈ ॥
काइआ अंदरि पापु पुंनु दुइ भाई ॥
Kā▫i▫ā anḏar pāp punn ḏu▫e bẖā▫ī.
Within this body are the two brothers, sin and virtue.

Page 126, Line 8
ਦੁਹੀ ਮਿਲਿ ਕੈ ਸ੍ਰਿਸਟਿ ਉਪਾਈ ॥
दुही मिलि कै स्रिसटि उपाई ॥
Ḏuhī mil kai sarisat upā▫ī.
When the two joined together, the Universe was produced.

Page 126, Line 8
ਦੋਵੈ ਮਾਰਿ ਜਾਇ ਇਕਤੁ ਘਰਿ ਆਵੈ ਗੁਰਮਤਿ ਸਹਜਿ ਸਮਾਵਣਿਆ ॥੪॥
दोवै मारि जाइ इकतु घरि आवै गुरमति सहजि समावणिआ ॥४॥
Ḏovai mār jā▫e ikaṯ gẖar āvai gurmaṯ sahj samāvaṇi▫ā. ||4||
Subduing both, and entering into the Home of the One, through the Guru's Teachings, we are absorbed in intuitive peace. ||4||


ਦੋਵੈ (ਪਾਪੁ ਪੁੰਨੁ ਦੁਇ ਭਾਈ) ਮਾਰਿ ਜਾਇ taan ਇਕਤੁ ਘਰਿ ਆਵੈ ekhthay ho jaan..
Fir..
ਗੁਰਮਤਿ ਸਹਜਿ ਸਮਾਵਣਿਆ !

Eh ਝਗੜਾ chalda rahega jadoon tak oho (man-n te chit) ek nahi ho jande !

Page 87, Line 13
ਮਨ ਹੀ ਨਾਲਿ ਝਗੜਾ ਮਨ ਹੀ ਨਾਲਿ ਸਥ ਮਨ ਹੀ ਮੰਝਿ ਸਮਾਇ ॥
मन ही नालि झगड़ा मन ही नालि सथ मन ही मंझि समाइ ॥
Man hī nāl jẖagṛā man hī nāl sath man hī manjẖ samā▫e.
He fights with his mind, he settles with his mind, and he is at peace with his mind.


Page 875, Line 2
ਹਿੰਦੂ ਅੰਨ੍ਹ੍ਹਾ ਤੁਰਕੂ ਕਾਣਾ ॥
हिंदू अंन्हा तुरकू काणा ॥
Hinḏū anĥā ṯurkū kāṇā.
The Hindu is sightless; the Muslim has only one eye.



Page 954, Line 16

ਸਲੋਕ ਮਃ ੨ 
सलोक मः २ ॥
Salok mėhlā 2.
Shalok, Second Mehl:
ਅੰਧੇ ਕੈ ਰਾਹਿ ਦਸਿਐ ਅੰਧਾ ਹੋਇ ਸੁ ਜਾਇ 
अंधे कै राहि दसिऐ अंधा होइ सु जाइ ॥
Anḏẖe kai rāhi ḏasi▫ai anḏẖā ho▫e so jā▫e.
He is truly blind, who follows the way shown by the blind man.
ਹੋਇ ਸੁਜਾਖਾ ਨਾਨਕਾ ਸੋ ਕਿਉ ਉਝੜਿ ਪਾਇ 
होइ सुजाखा नानका सो किउ उझड़ि पाइ ॥
Ho▫e sujākẖā nānkā so ki▫o ujẖaṛ pā▫e.
O Nanak, why should the one who can see, get lost?
ਅੰਧੇ ਏਹਿ ਨ ਆਖੀਅਨਿ ਜਿਨ ਮੁਖਿ ਲੋਇਣ ਨਾਹਿ 
अंधे एहि न आखीअनि जिन मुखि लोइण नाहि ॥
Anḏẖe ehi na ākẖī▫an jin mukẖ lo▫iṇ nāhi.
Do not call them blind, who have no eyes in their face.
ਅੰਧੇ ਸੇਈ ਨਾਨਕਾ ਖਸਮਹੁ ਘੁਥੇ ਜਾਹਿ ॥੧॥
अंधे सेई नानका खसमहु घुथे जाहि ॥१॥
Anḏẖe se▫ī nānkā kẖasmahu gẖuthe jāhi. ||1||
They alone are blind, O Nanak, who wander away from their Lord and Master. ||1||


Friday, May 14, 2010

Maa jasod

Page 1402, Line 12
ਕਵਲ ਨੈਨ ਮਧੁਰ ਬੈਨ ਕੋਟਿ ਸੈਨ ਸੰਗ ਸੋਭ ਕਹਤ ਮਾ ਜਸੋਦ ਜਿਸਹਿ ਦਹੀ ਭਾਤੁ ਖਾਹਿ ਜੀਉ ॥
कवल नैन मधुर बैन कोटि सैन संग सोभ कहत मा जसोद जिसहि दही भातु खाहि जीउ ॥
Kaval nain maḏẖur bain kot sain sang sobẖ kahaṯ mā jasoḏ jisahi ḏahī bẖāṯ kẖāhi jī▫o.

Maa jasod

Sunday, May 2, 2010

Dasam Duaar




Surat-Mat-Man-Budh

Page 8, Line 2
ਤਿਥੈ ਘੜੀਐ ਸੁਰਤਿ ਮਤਿ ਮਨਿ ਬੁਧਿ ॥
तिथै घड़ीऐ सुरति मति मनि बुधि ॥
Ŧithai gẖaṛī▫ai suraṯ maṯ man buḏẖ.